,,Ty vole, to je asi blbý pocit byť jediná v partii nezadaná, že?"

28. ledna 2011 v 22:20 | Anjel s bazukou v ruke
coffee
Mood: Vytočená do nepríčetna
Listening: Misfits
Reading: Nič, keďže Aj ja teba mi zobrala jedna nemenovaná pi*a profesorka!
Watching: Misfits
Writing: Nada

Pre úvod: Nikdy nepochopím niektorých ľudí...

Bol by to úplne obyčajný deň. Jeden z tých dátumov, ktoré sú významné možno iba odovzdaním vysvedčenia, návštevou kamaráta v nemocnici, príjemným posedením na kakae, alebo fajn chvíľkou z kamarátmi.
Osud tomu akosi chcel inak. Tak to nebol zasa tak obyčajný deň. Bol obzvlaštnený hneď dvoma hádkami a jedným uzmierením...
Začalo to ránom, vlastne možno by ste to niektorí ako ráno nechápali, ale ja mám ráno do dvanástej hodiny, tak ma nechajte na pokoji. Spravila som ústupok tak netradičný mojej povahe. Na popud slečny K. som sa vzdala odutosti, mojej anjelskej hrdosti a každého kúsočka presvedčenia, že robím správne, iba preto, aby som sa začala s istým Mimozemšťanom opäť rozprávať. O niekoľko vymenených smsiek, dva bozky a pár hodín neskôr, som svoj čin oľutovala, keď som sa dozvedela, ako nádherne so mnou zamietol a ešte za sebou aj vytrel podlahu.
Z jeho krásnej výhovorky, prečo spolu nemôžeme do tej nemocnice ísť spolu ("prepáč mi, musím ísť fotríkovi pomôcť upratať pivnicu") sa nakoniec vykľula pizza s ľuďmi nanajvýš nepovolanými. Takže zatiaľ čo si môj (už-znova-nie-)drahý užíval s spoločnosti slečny M. a istej slečny G., ja som chytala nervy a rozbíjala svoj mobil o parapetu nemocničného okna. Takže výborne, presne toto som potrebovala... Boli sme pohádaní, udobrili sme sa a opäť sa rozhádali v priebehu pol dňa. Fajn, nie? 
Keby aspoň tak neklamal... Naozaj si myslí, že som taká hlúpa? Asi viditeľne hej! Idiot!
No a zabil to istý Líška, ktorý je mimochodom asi riadny k*k*t, keď čosi také vypustí vôbec z úst.
Po vzájomnom sa nežnom doťahovaní v autobuse, ktoré stále dodržiavalo zásady neprekračovania citlivých tém, to viditeľne chlapec už nevydržal a musel sa do mňa obuť už poriadne. Snáď preto, aby nado mnou aspoň raz vyhral. Podarilo sa mu to, dokonca sa mu podarilo aj umlčať ma, čo je naozaj nadľudský výkon.
,,Ty vole, to je asi blbý pocit byť jediná v partii nezadaná, že?" spýtal sa s tým svojím úsmevom, akoby za chrbtom skrýval najmenej päť-miestny tank, ja som v dlani zlostne zovrela mobil, zaškrípala zubami, skontrolovala neprijaté hovory a mlčala. Nevydržala som to už až doma, kde mi ruka vyletela a vlepila som mu facku. Facku, ktorú si tento krát naozaj zaslúžil.
A čo urobila koketa?
Hm... samozrejme, odula sa!
Veď to treba...
Mrzí ma to, ale strašne!
No plynie z toho aj jedno ponaučenie. Ústupky odteraz už nerobím. Nikomu! A čo sa týka kokiet s podivným zmyslom pre humor (pretože na tej jeho otázočke sa naozaj nikto nezasmial, skôr všetci ostali zarazene sedieť), tak ten u mňa skončil... 
Romči, zlato, ostal si na to sám! 
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama