New world order

19. ledna 2011 v 23:35 | Anjel
Mood:  Neveril, a neveriaci mnohé skúsi ...
Srdce rozbil v drobné kusy;
 ale život - žiť sa musí
 pre človeka.
 Letia, letia divé husi
 do ďaleka...



Chceli ste optimistický blog? Máte ho mať!

Dnešný deň priniesol veľa prekvapivých zvratov. Zrazu čosi získalo nový význam. Napríklad úsmev istej kokety, alebo slová, ktoré zrazu bolia aj hrejú, ktoré viete, že sú iba prejavom strachu a popritom ste si ich vzali k srdcu. Pretože sú od neho.

Prednedávnom som si vzala dve osoby pod ochranné krídla a môj bystrý zrak. Už vtedy som vedela, kam to všetko sleduje a čakala som, ako sa to vyvinie. Vyvinulo. Jeden z nich svoju skúšku spravil, ten druhý nie. 
Dnes už to prezradiť môžem, podľa čoho si vyberám ľudí. Prvým kritérium je dôvera. Ja musím veriť im, ale hlavne oni mne! Na tomto stroskotalo už veľa ľudí... 
Ale zrazu vidím, že on mi verí, že si to zaslúži. Takže si za to vlastne môže sám, že si vyslúžil to miestečko na výslní. Je celé jeho, môže si tam vyhrievať svoj kožúštek :)
A tak sú tam dvaja. Úplne hore, najvyššie. Niekde, kde slnko na nich svieti najsilnejšie, ale v čase hurikánu, prvé kvapky spadnú práve na nich. Sú to dve strany mince.

Jeden taký hurikán sa teraz prehnal mojou dušou a zmiatol to staré, ktoré ostávalo po bývalej Slnečnej Kráľovnej. A teraz je tam akosi smutno, ticho a pusto... tam, v úplnom strede môjho srdca. Iba ozvena môjho vlastného kriku sa odráža od stien. Možno čakám, možno dúfam... sama neviem.
 Chcela by som zaplniť to malé miestečko, ktoré po nej ostáva. Stále čakám, robiť nemôžem nič. Kedy príde tá chvíľa a ja sa odvážim? Bude to časom, stane sa to skoro?
Chcela by som, aby si tam bol... ale je to iba na tebe.
Hej, áno, ty, vieš, koho myslím. Tieto slová sú už iba pre teba!
Pretože (a v prvom rade) sa chcem ospravedlniť. Za správanie, za neuvážené kroky, za slová, ktoré nemali byť nikdy vypustené. Ale už ich späť nevezmem. Žijeme ďalej. A keď mi, jedného dňa, nemusíš hneď, odpustíš úplne všetko, čo moje zmätené ja robí kvôli obyčajným citom, tak prosím, príď za mnou, ja si počkám. 
A keď prídeš, bude ťa čakať voľná cesta, môžeš v nej prísť kamkoľvek budeš chcieť. Možno až tam úplne najvyššie, kde sa zatiaľ dostalo iba pár ľudí. A možno sám nebudeš chcieť.
Čo by som chcela ja? Moje prianie ti  môže byť ukradnuté, pretože teraz je to rozhodnutie na tebe. Na nikom inom. 
Každopádne, nech sa rozhodneš akokoľvek, jedno miesto stále máš. Ste na to už iba dvaja. Čo ostalo s tej slávnej trojice? 
Trosky... 
Začíname odznova. Je tu nový svet, nové nádeje, nový poriadok. A možno budú pravidlá iné, ako všetky tie pravidlá predtým, možno nepoviem všetky svoje tajomstvá obom. Budeš ich mať iba ty, stráž ich, sú tvojím pokladom.On si vystačí s mojím úsmevom, ty budeš mať moju pravdu. Obaja však máte čosi, čo nik iný. Nie, nepoviem vám čo, vy na to prídete...
Je tu nový začiatok. Dala som vám nádej, vrátite mi ju premenenú v čosi dôležitejšie? 
Snáď som si vybrala dobre...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama