Vianoce, darčeky, depresia, spomienky na Ansa a Mionine Vianočné rybičky

23. prosince 2010 v 0:59 | Angelo

merry christmas
Mood: Môct tak zastaviť čas...
Listening: Glee songs
Watching: dnes s Maggie Bridgite Jones
Reading: Jon Wanger-Paralelo
Writing: Animas Fidelium


Priateľ je človek, ktorý pozná tvoju minulosť, prežíva s tebou prítomnosť a verí v tvoju budúcnosť!

(nasledujúce riadky sú podmienené mojou sebalútosťou a sebaklamom, že ma nikto nemá tak rád, ako by som si to predstavovala, preto poprosím uja K., aby ich nečítal, alebo aspoň bral s rezervou, pretože viem, že on ma rád má a aj ja jeho, no občas by mohol ubrať paru)

gordic hollow at xmas


Začnem takto:  Veselé Vianoce! 
...fajn, obligátnu povinnosť, ktorá sa odo mňa žiada v tomto období mám za sebou, môžem sa zasa vrátiť k ignorácii tohto sviatku v mojich blogoch, prosím?
No dobre, takto... ja nehovorím, že Vianoce nenávidím. Mám ich v skrytu duše naozaj rada. Aspoň by som mala. Ale ani jeden rok, ktorý si pamätám, neprebiehali tak, ako by som chcela. Ani v jeden deň v roku sa necítim tak sama, ako práve na Vianoce. 
Iste, celá rodina pohromade, čo to však znamená? Už aj Ginna stratila tú slepú, úctihodnú a krásnu vieru v Ježiška, ktorý jej prinesie darčeky, berie ich dnes ako povinnosť, ktorú musí vytrpieť a potom sa vráti späť k svojmu počítaču. Veď čo, aj tak vie, čo dostane, darčeky predsa nakupovala spolu s mamou! Moja mama pri štedrovečernom stole tiež trpí, naštvane pozerá na hodinky, chce tú maškarádu už ukončiť, keby bolo po jej, žiadna večera v kruhu rodiny by sa nekonala, ona by ležala doma pred telkou a nebola by nútená vôbec premýšľať, či sa tváriť spoločensky. A moja babka? Jedinou jej starosťou cez sviatky je, či dobre navarila. Kto ju nepozná, nepochopí, kto ju pozná, chápe iba ťažko... to je proste ona, za tie roky sa to vôbec nezmenilo. 
No a potom som tu ja. Sedím pri stole, pitvem sa v jedle (nemám v láske ryby!), hryziem si peru, aby som niečo nepovedala na ich každoročnú Vianočnú hádku (krásna tradícia, naozaj!) a sledujem mobil v domnienke, že mi napíše aspoň jeden z toho množstva ľudí, ktorých mám tak rada, neviem si bez nich predstaviť život a oveľa radšej by som práve s nimi trávila Vianoce. 
Nenapíše.
Nezavolá.
Je to tak vždy. A večer sa schúlim s teplým čajom (tento rok to bude ten čerešňový, to už viem dopredu) k telke, pozerajúc Vianočné rozprávky, píšuc denník, separujúc sa čo najviac od mojej podarenej rodinky, ktorá sa ešte stále háda, či babka spravila dobrý šalát, prečo Vikina zavesila tú Vianočnú guľu tam a prečo nie tam, prečo mama dostala ďalšie ponožky... 
christmas card

Jediná vec, ktorú mám na Vianociach rada je obdarovávanie Rada vykúzľujem ľuďom na perách aspoň jeden úsmev. Nie vždy sa trafím, pretože nie vždy sa to dá, ale snažím sa. Pre mňa je však pointa v niečom inom. 
Taký jeden pekný deň som si zažila dnes. Snažila som sa vykúzľovať úsmevy. Aj keď nezačalo to zrovna najšťastnejšie. Popravde... myslela som už, že uja K. zabijem a Mimozemšťana s ním. Vlastne nie, najprv som myslela, že mu iba vrazím. Potom som mu aj vrazila. Nezabralo. Tak som to skúsila ešte raz. Nezabralo. A tak som sa na to vykašlala. Nemá cenu mu niečo vysvetľovať, keď má svoju dobrú náladu, na čo ju kaziť... A tak som ho nechala, nech sa trocha pobaví na môj účet. Bohužiaľ mne niektoré veci neprídu vtipné. Hlavne nie niektoré údery pod pás. Prvý krát to je vtipné, druhý krát tiež trochu, ale keď čosi prekročí svoje hranice a je to jedna z mojich citlivých tém, tak viem byť nepríjemná. Dnes som sa ovládla. Aj to iba preto, že to bol on a nie niekto iný.


A potom tá istá slečna, ktorú tak prekliato milujem. Miona a jej Vianočné rybičky. Využila tak trochu moje slabiny, vie aká som citlivka na živé tvory a tak mi čosi živé, farebné a rybacie do domu priniesla. 
Keď opomenieme fakt, že Robo sa jednu pokúšal zjesť, že Romanovi som skoro vrazila znova a že musím zajtra zohnať staré akvarko, kedže rybičky som doma nemala už zopár rokov, tak ma to možno aj trochu potešilo.  A skoro rozplakalo. Miona dobre vie, ako ťažko som niesla stratu Ansa. Hej, nebol tu dlho, ale dostatočne na to, aby mi jeho mačacia prítomnosť veľmi chýbala. Vie aj to, že pred Ansemom som premýšľala nad rybičkami, ale nakoniec som tento nápad zavrhla a prišiel on. Nečakane, ako také malé klbko starostí a radostí. 
A potom mi ho vzali.
Rybičky. Aká hlúposť. Chalani si síce myslia, že to bol blbý nápad, ale prekvapivo nie...
Možno mi chcela spraviť radosť aspoň niečim, čo doma môžem mať bez menších starostí. Čosi živé, čomu môžem klopať na sklo a sledovať ich a rozprávať sa s nimi, keď sa zasa všetci okolo mňa vyparia a ja ostanem sama a s touto Vianočnou depkou na krku.
A možno by sa jej to aj bolo podarilo, keby mama  chvíľu po jej odchode nepriniesla spolu s Edíkom a výčitkami, že je doma bordel, aj obálku s čímsi, čo som už možno ani nečakala, že sa mi niekedy vráti.
Srdiečkový medajlón. Ten istý, ktorý som dostala na narodeniny a ten istý, ktorým som skončila jednu etapu jeho vrátením.  A mám ho späť. S našimi fotkami, s listom, ktorý ma skoro opäť rozplakal (nebyť uja K. a jeho pohotového: NEPLAČ!) a s akousi rezervovanosťou, ktorá mi vraví, že už to nikdy nebude ako predtým. 
A presne tak som prežila dnešok. S ľuďmi, ktorý pre mňa majú nejakú cenu. Obrovskú cenu. 
A hoci viem, že dnes zaleziem pod perinu a dokonca Vianočných sviatkou sa z nej nevyhrabem a budem sa ľutovať, že som sama, aj keď sa okolo mňa bude točiť veľké množstvo ľudí, možno to občas nie je pravda. Možno by som to potrebovala iba častejšie počuť. Dnes ma podržali a zasa o tom ani nevedia. Trocha mi zlepšili náladu pred Vianocami. A hlavne Líška. sú chvíle v ktoré som naozaj rada, že toho človeka mám v svojej blízkosti. Pretože on jediný dnes pochopil a chvíľu ma objímal, kým som premáhala slzy. 
Takže... opäť raz končím svoj blog slovami: Ďakujem!
Aj keď viem, že veľa z vás si toto nikdy neprečíta, pretože kamarátov, ktorý tento blog poznajú viem spočítať na jednej ruke. Ale aj tak ďakujem.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama