‘Cause baby you’re a firework...

24. listopadu 2010 v 20:13 | Anjel
AVPSHermi
Mood: Maybe happy again
Listening: Katy Perry- Firework
Reading: J. K. Rowling- Harry Potter 7
Watching: Six feet under
Writing: OTR

Do you ever feel like a plastic bag? 
Drifting throught the wind, wanting to start again...



Možno je na čase, aby sa tu objavil aj nejaký pozitívny blog. Možno tento bude...

Zachránili ma dve veci. Katy Perry a ujo R. Priznám si to bez rozpakov a hanby, že to boli tieto dve maličkosti, ktoré jediné ma držali pri živote. On iba tým, že iskrička jeho šťastia sa prenášala na mňa vždy, keď som sa ocitla v jeho prítomnosti a Katy svojou úžasnou pesničkou, ktorá ma prinútila sa usmievať, keď som ju prvý krát počula.  A všetko ostatné: Líškove litánie, mamine ponosy, dokonca ustráchaný pohľad slečny K. išli mimo mňa. Zrazu. V okamihu. Tak som začala opäť dýchať.
To najhoršie je za mnou, udelili sme si navzájom lekcie. Ja jej a život mne. Snáď sa poučí a nebude ma brať ako samozrejmosť. Snažila som sa, ale ďalej to ťahať nedokážem.
Ani sa nečudujem, že je na mňa Líška naštvaný, ale ako vravím, on nie je v tej istej situácii.  Ani zďaleka nie. 
If you only knew what the future holds, after a hurricane comes a rainbow!
Nedokážem sa hnevať na niekoho, kto je sám na dne. Mrzí ma to, ničí ma situácie v ktorej je a iba samotný fakt, čo ju zráža na kolená. Je to smutné. Pomôcť si nedá. Ale v momente, ako v jej očiach vidím ten zúfalý výkrik o pomoc, puká mi srdce spolu s ňou. Viem, že nie je silná ako ja, že to bez nás neustojí. Možno si ani neuvedomuje, kto ju vlastne pridržiava a stále zachytáva jej drsné pády, možno nikdy ani nebude vďačná, pretože cez slzy nedokáže vidieť, kto jej podal tú pomocnú ruku. Ale zrazu jej to nezazlievam. Kedysi dávno som sľúbila, že ju ochránim. Aj to urobím, za každú cenu. 

Maybe you're reason
why all the doors are closed
So you can open one that
leads you to the perfect road

Občas sa pýtam, čo mám urobiť. Prečo je svet zlý k ľuďom, ktorý to nedokážu ustáť. Ale všetko na svete má svoj dôvod. Preto viem, že bude všetko v poriadku. Raz. 
Boh vie, čo robí.
Hej, teraz by ma asi väčšina mojich kamarátov vysmiala. Boh. 
,,Čo si za chvíľu hodíš na FCB Ježiša?" spýtal by sa ma Líška a nevedel sa prestať smiať. 
Nie, nehodím, iba... sa usmejem. Pretože tam hore niečo musí byť, nie? Akási vyššia sila, ktorá toto všetko zariadila. 
Verím v Boha a je mi úplne jedno, čo si ľudia myslia, pretože verím úprimne, nie ako ona. 
Skrývať sa za vieru, to mňa nikdy nebavilo. Myslí si, že jej viera ju ospravedlní, ju spasí, jej dovolí nedospieť a bude navždy dieťa v rukách svojich rodičov. V prvom rade musí človek veriť v seba, až potom môže prísť iná viera. Je to základ. Čo iné nám ostáva, než veriť v silu vlastnej mysle? My riadime tento svet,  je to modlitba, ktorú každý deň vysielame k nebesiam. Viera (v hocičo) nás posúva a núti svet pretvárať tak, ako chceme. Človek predsa musí v niečo veriť, nie?
Existuje iba to, v čo verím.
Táto pekná veta sa kedysi stala mojím mottom a odvtedy sa mi nerozlúčitelne spája so všetkým. Sila mojej vlastnej mysle je neskutočná, to som sa naučila dávno. 
Pamätám si tie pekné časy, keď mi ujo R. vravel, že sa ma bojí. Predvádzala som pred ním psie kusy a smiala sa na tom, lebo som mohla. Pretože som vedela, že to dopadne dobre, verila som mu. Dnes sme tam, kde sme. A ja som za to vďačná. Sebe, aj Bohu.
(Pretože tam hore niečo určite je a ja to viem)

Baby you're a firework,
come on slet your colors burst...

Firework. Ohňostroj. Čosi tak jednoduché, čo vymyslela ľudská duša, kvôli ľudskému úsmevu. Svetlo v temnote, hĺbka noci a plochosť jedinej ohnivej iskričky.
Svetlo v temnote vždy symbolizovalo nádej. A farebnosť je veselosť. Stačí sa posnažiť a veriť, stačí v sebe nájsť tú iskru a tá podpáli to ostatné. Pretože sme ako ohňostroj. Just ignite the light and let it shine...
Je to tak jednoduché a popritom to nedokážem vykresať v nej. Pretože iskra akoby zhasla. Bojím sa o ňu. Je tak blízko a popritom tak ďaleko odo mňa. Občas sa pýtam čo robiť, čím ju prebudiť? Kedysi jej v očiach blčali ohníčky. Dnes je tam pusto, ako v jej duši.
Kde ostala jej viera?
Možno na papierovej stránke svätej knižky...

(Občas si možno tajne želám, aby si tieto blogy prečítal Líška, možno by potom mlčal.)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama