Ja, ty a Sco, bledomodrý trojuholník, smútok v očiach a začiatok toho najzvláštnejšieho priateľstva

30. srpna 2010 v 23:43 | Anjel pre slečnu M.
nargles
Mood: Zmiešaná/ zlá. Čosi medzi. Lebo slečna M. ma teší, všetko ostatné nie...
Listening: Aneta Langerová- Jedináček
Reading: J. D. Salinger- Kto chytá v žite
Watching: Na texty k súťažiam na sobotu
Writing: S chalanmi v "hetero klube" na skype


Podaj mi ruku, chcem mať kontakt so životom, 
už nejde o to, čo bolo, ale čo bude potom, 
obzri sa okolo, ten svet, kde sa umiera, 
je hore nohami a pripomína netopiera. 

Keby som tak mohla vrátiť čas... a zmeniť jediné jedno rozhodnutie... Doteraz som si myslela, že by to bol iba jeden malý detajl, dnes viem, že nie. Nestačilo by mi zmeniť jednu vec. Ale dve!


Za prvé: Chcem vziať späť všetko nepekné, čo som o tebe povedala!
Za druhé (chá, dávam to až na druhé miesto, vidíš?): Nikdy by som nepovedala všetky tie veci, ktoré som vyslovila pod vplyvom tej nechutnej hrušky na zastávke Šípovej Jemu. 

Spravila som chybu. Obe sme ju spravili. Je čas sa ospravedlniť.
Ja som ti povedala prepáč, aj ty si ho povedala. Povedali sme si ho očami, aj keď sme v skutočnosti mlčali. 
Viem, že sme rovnaké, už tomu rozumiem. On asi vždy priťahoval nespútané, bláznivé čarodejnice, ktoré sa rady smejú... Má zvláštnu schopnosť. Ten náš On. Scorpius... Niekoho k sebe pritiahne, pevne ho objíme, povie mu, ako ho má rád a potom ho prudko odsotí. Ale dnes viem, že sme na to dve! Ja a ty. Obe milujeme knihy a dobré filmy, dokážeme sa hodiny premávať spolu v kníhkupecte (tam som si to začala uvedomovať, áno presne tam), dokážeš mi po tom všetkom veriť a ja ti dokážem po tom všetkom pomôcť. Prekonávame sa! Musíme si pomôcť, obe máme ten istý problém. A hoci to z nás robilo doteraz nepriateľky, chcem to zmeniť. 
Ak medzi dvoma ženami stojí chlap, dokážu ho premôcť iba tak, že sa spoja. 
Tak podaj mi ruku, chcem mať kontakt zo životom, s tebou... a vedieť, že na to nie som sama. Presne taký pocit mám po týchto pár pekných slovách vymenených na chate. Pocit, že na to nie som sama. Sme zrazu dve. Dve na smiech, na slzy, na trápenie a na jeho pekné, modro-šedé oči. Dve, ktoré pridržiavajú jedna druhú, keď padá a vzájomne sa ujisťujú o tom, že to bude dobré. Obom nám ublížil. Celé to bola jeho hra, my sme obete. 

Občas sa karta môže obrátiť a tých, ktorých sme neznášali máme zrazu až neprirodzene radi. Ale prestať milovať a začať nenávidieť niečo (niekoho), čo sme predtým milovali sa proste nedá... O to viac nie, keď v tom všetkom nie je iba láska...
Obe vieme, ako sme si vážili jeho priateľstvo. Ty ho ešte teraz máš, to ti závidím... Ja som skončila. Na celej čiare! Má na mňa taký názor, aký má. A asi ho už nikdy nezmení. Mrzí ma to, strašne ma to mrzí. A bolí ma to. Takéto veci bolia od človeka, ktorého ste kedysi milovali.
Ale zdá sa, že to nezmením. Nedokážem mu to povedať do očí, aj keď by som tam veľmi chcela! 
Nedokážem mu povedať ako to strašne bolí, lebo to neviem ani slovami opísať. Chápem to iba ja a ty. On nie. Je to smutné.
Nebolí ma to, že my zlomil srdce, to už dávno prestalo tak ukrutne páliť a zvierať hruď. Ostala iba tupá, pálčivá prázdnota. Bolí ma strata človeka, ktorý nebol iba láskou. Bol aj priateľom! Chýbajú mi jeho názory, jeho úsmev, jeho vtipy, gestá, spôsoby, akým mi vedel povedať, že som úžasná. 
Vravel mi to často. Preto ma dnes tak neznáša! Pretože je to závisť. Cítim to, vidím mu to na očiach. Keď sme boli ešte deti, starý dobrý priatelia, sedávali sme spolu na radiatore pri triede a rozprávali sa. Vrave mi, že by chcel byť tak dobrosrdečný a priebojný ako ja. Že by chcel mať moju odvahu a pýchu. Lebo vraj mám byť na čo pyšná. No aká je spravodlivosť, keď ma dnes za to súdi? Je to závisť? Je... 
Mrzí ma to, ale ja sa nezmením. Nie kvôli nemu, kvôli nikomu. Chcem, aby ma ľudia mali radi takú, akou som. Buď ma milujú, alebo nenávidia. A tí ostatný ma proste nepoznajú...
On ma pozná... a nenávidí. Zrazu.
Mrzí ma všetko, čo som kedy kvôli nemu urobila zlé, čím som ti ublížila. Lebo to bolo hlúpe.
Ale obe vieme, aké to je mať slabosť na človeka, ako je on. Má zvláštnu schopnosť, tak strašne priťahuje! Ako lampa nočného motýľa. Len aby mi nespálil moje anjelské krídla. Raz sa mu to už skoro podarilo a dostávala som sa z toho veľmi dlho.
Ale dnes je to za mnou. Viem iba, že ty potrebuješ pomoc.
A ja tu budem, aby som ťa uchránila, pretože nechcem, aby sa ti stalo to isté... Príliš to bolí, aby si si to zaslúžila. Preto zavri oči a nechaj sa viesť. Pretože on nemôže vedieť, čo sa v tvojich očiach skrýva. stačí, že to vidí v mojich! 


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama